Európsky súd pre ľudské práva
Európsky súd pre ľudské práva je medzinárodným súdnym orgánom. Skúma veci na základe individuálnych a hromadných žiadostí. Napriek tomu, do roku 1990 sťažnosti mohli byť predkladané Súdu iba štátmi. Sťažnosti musia byť podpísané, iba za výnimočných okolností Súd uznáva anonymné sťažnosti. V sťažnosti treba dôkladne určiť, aké právo bolo porušené. Odvolanie sa na rozhodnutie Súdu je možné až po využití všetkých možností hľadania spravodlivosti v štáte. Čas na predloženie žiadosti sa končí po 6 mesiacoch od dátumu konečného rozhodnutia, ktoré bolo urobené v štáte.
O správnosti žiadostí a ich ďalšom osude rozhodujú sudcovia, ktorí sú základom Súdu. Momentálne je ich 47. Sudcovia Súdu sú menovaní na šesťročné obdobie a nemôžu rezignovať na túto funkciu. Dôležité je, že nezastupujú žiadateľov, a vydávajú rozsudky vo vlastnom, nezávislom mene. Vyhlasujú rozsudky proti štátom, v zastúpení ktorých boli povolaní. V súvislosti s úlohami, ktoré im boli pridelené, plnia rôzne funkcie – spĺňajú povinnosti sudcu alebo pripravujú konkrétne veci pre skúmanie.
Ich úloha je úplne nezávislá, napriek všeobecnému názoru ESĽP nepodlieha Rade Európy, a je úplne samostatný.
Európsky súd pre ľudské práva stráži dodržiavanie Konvencie o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pod týmto názvom vykonáva funkciu od roku 1998. Skôr na podobnom princípe pôsobila Európska komisia pre ľudské práva (z 1950) a Súd pre ľudské práva (z 1959). Orgán bol povolaný na základe Európskej konvencie ľudských práv, ktorá vznikla vo výsledku medzinárodnej zmluvy v roku 1950. Sídlo sa nachádza v Štrasburgu.