Rasizmus
Farba kože kedysi rozhodovala o sociálnom položení človeka. Ľudia s tmavšou kožou mohli byť len otrokmi u „bielych”. Takéto vzťahy sa už dávno skončili (otroctvo bolo ukončené v roku 1865), ale časť „bieleho” spoločenstva naďalej cíti odpor voči osobám s tmavou kožou, demonštrujúc to nadávkami, agresiou, a dokonca násilím. Iné „farebné” národy, ako Aziati a Arabi, tiež sú často obetami rasovej diskriminácie.
Rasizmus je prvok rôznych ideológii. Je to názor, podľa ktorého isté rasy sú lepšie ako druhé. Stal sa závažnou časťou nacizmu, ktorý práve týmto spôsobom vysvetľoval nutnosť likvidácie „nečistých” rás. V súčasnosti rasizmus stratil silu. Medzinárodné právo zakazuje všetky rasistické praktiky, považujúc ich za zločiny proti ľudskosti. Napriek tomu veľmi často „farební” čelia netolerancii, lebo ako inak možno opísať hádzanie banánov po černošskom chlapcovi alebo nazvanie Číňana „Žlťákom”.
Nemožno bagatelizovať akékoľvek prejavy diskriminácie, hoci sú oveľa menej radikálne, sú reálnym ohrozením. Môžu v krátkom čase vyústiť do oveľa silnejších, rasistických útokov, ktoré často vedia k hlbším sporom, napr. na náboženskom, kultúrnom, národnostnom pozadí atď. Nutné je bojovanie proti všetkým symptómom rasizmu už v začiatočnej fáze. Nevyhnutná je tiež edukácia o rasovej odlišnosti. Veľa výskumov potvrdzuje, že odpor voči iným rasám často vyplýva zo strachu a nedostatku vedomostí o konkrétnej národnosti. Je teda hodnotné poznanie kultúry aj samotných „farebných”, aby sa človek stal tolerantnejší.