z monitoringu činnosti niektorých ústredných orgánov štátnej správy pri

implementácii zákona 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám

Projekt “Štátna správa ľuďom” financovaný Nadáciou pre podporu občianskych aktivít v rámci programu boja proti korupcii vznikol po prijatí zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Jeho hlavným cieľom je prostredníctvom monitorovania miery prístupnosti k informáciám u ústredných orgánov štátnej správy a následného zverejnenia výsledkov monitoringu, dosiahnuť čo najväčšie otvorenie sa štátnej správy pre všetkých občanov SR. Miera prístupnosti k informáciám je posudzovaná cez prvú fázu monitoringu, ktorá zachytáva proces implementácie zákona o slobodnom prístupe k informáciám v jeho počiatočných štádiách. Výsledky tohoto monitoringu mapujú stav dodržiavania “infozákona” v praxi, po uplynutí troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti spomínaného zákona u ústredných orgánov štátnej správy, prevažne ministerstiev.

Zámerom monitorovania bolo jeho realizáciou dosiahnuť, aby:

1. zákon sa stal všeobecne známym pre občanov i pre verejnú správu
2. výsledky monitoringu poukázali na závažné nedostatky pri uplatňovaní zákona, a tým motivovať povinné osoby k zlepšeniu reálneho stavu
3. zákon sa stal reálnym nástrojom vynucovania práva na informácie a nie len potenciálnou možnosťou
4. verejná správa si zvykla na uplatňovanie zákona občanmi a považovala napĺňanie jeho ustanovení za samozrejmé
5. sa stalo viditeľné, ktoré orgány a inštitúcie zákon ctia, a ktoré ho implementujú nedostatočne

Vedľajším cieľom projektu bolo medializáciou projektu dosiahnuť zvýšenie potreby širokej verejnosti kontrolovať verejné prostriedky, čím sa zároveň sťažia podmienky pre korupčné správanie a obnoví sa dôvera verejnosti v štátnu správu.

• občania SR. Zverejnením výsledkov monitorovania osloviť občanov SR ku zvýšenej aktivite pri kontrole nakladania s verejnými prostriedkami, a tým znížiť hladinu transparentnosti v štátnom aparáte. Aktívny prístup občana je hlavným kritériom dosiahnutia želaného stavu v oblasti slobodného prístupu k informáciám.
• monitorujúca skupina občanov ( aktivistov-monitorov). Ich priama účasť na dvojdňovom tréningu a monitorovaní má za následok zvýšenie schopnosti aktívne využívať zákon o prístupe k informáciám prostredníctvom multiplikačného šírenia zručností.
• orgány ústrednej štátnej správy. Monitoring umožní priblížiť štátnej správe vnímanie realizácie zákona z pohľadu občana, ktorý sa častokrát nezhoduje s pohľadom štátneho úradníka. Okrem tohto aktívne pôsobenie na skúmanú skutočnosť ovplyvní reálny stav na jednotlivých orgánoch štátnej správy v prospech občana a prinesie zlepšenie reálnej situácie.

Vybrané orgány štátnej správy boli mapované vopred školenými aktivistami-monitormi, ktorých tvorili bežní občania, prevažne však z aktivistov tretieho sektora. Získavanie dát prebiehalo formou zúčastneného pozorovania priamo na mieste získavania informácií, ale tiež formou zisťovania dát cez telefón, e-mailom a písomnou žiadosťou, využijúc pri tom všetky zákonné formy získavania informácií. Zhromažďovanie dát bolo uskutočnené v priebehu mesiaca marec a apríl sledovaním reakcií na vopred vybrané žiadosti o informácie, rozdelené do dvoch nasledujúcich kategórií:

• žiadosti všeobecného charakteru, s možnosťou komparácie jednotlivých odpovedí
• špecifické žiadosti o informácie, týkajúce sa zamerania jednotlivých orgánov štátnej správy.

Všeobecné žiadosti boli rozdelené do nasledovných skupín, pričom aktivisti-monitori mali za úlohu zozbierať:

1. Informácie o mieste, čase a spôsobe získania informácie, o mieste a spôsobe podania žiadosti a o organizačnej štruktúre organizácie, náplni práce celej organizácie a jednotlivých organizačných zložiek.

Sledovanie foriem prístupnosti a množstva informácií :

• v sídle povinnej osoby na mieste umožňujúcom hromadný prístup
• na internetovej stránke
• horúca linka, kontaktné kompetentné osoby

1. Rozpočet daného štátneho orgánu na rok 2001aj jednotlivé položky
2. Nariadenia jednotlivých ministerstiev o sprístupňovaní informácií.
3. Aké opatrenia vykonala organizácia na implementáciu zákona 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám? Čo organizácia urobila na zlepšenie informovanosti občanom po nadobudnutí účinnosti spomínaného zákona, t. j. po 1. 1. 2001.
4. Zoznam utajovaných skutočností a informácie o organizácii, ktoré nemožno zverejniť.
5. Koncepcia ďalšieho rozvoja organizácie na nasledujúci rok
6. Počet registrovaných žiadostí o informácie

Zistené dáta sa vyhodnotili podľa hodnotiacej škály, čo slúžilo na zostavenie rebríčka úspešnosti jednotlivých orgánov štátnej správy pri zavádzaní zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Okrem týchto dát sme do hodnotiacej škály zaradili aj hodnotenie špecifických otázok, ktorým sme priraďovali bonusy, či handicapy, podľa úspešnosti poskytnutej odpovede. Pri špecifických odpovediach sme nehodnotili iba formálnu ale aj obsahovú stránku odpovede, po posúdení odpovede našim právnikom. Tu mohli jednotlivé povinné osoby stratiť až dvojnásobný počet bodov: 2 alebo 4 body kladné alebo záporné. Tieto hodnotenia významne ovplyvnili záverečné sčítanie bodov.

Špecifické otázky, týkajúce sa zamerania jednotlivých orgánov štátnej správy, boli vypracované podľa návrhov mimovládnych odborných organizácií alebo na návrh monitora, podľa vlastného záujmu. Obsah odpovedí na tieto otázky môže byť poskytnutá individuálne, na požiadanie podľa záujmu.

Monitorovanie činnosti ústredných štátnych orgánov v zmysle dodržiavania zákona o prístupe k informáciám ešte samo o sebe neznamená posun k zlepšeniu danej situácie, ale môže podnietiť štátnu správu k pozitívnym zmenám. Jednotlivé ministerstvá sa pripravili na zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Táto príprava nebola v ani jednom prípade ideálna, aj tak ale priniesla viditeľný posun k lepšiemu. Väčšina inštitúcií určila zodpovedného úradníka za styk s verejnosťou. Títo zodpovední úradníci väčšinou dokážu správne interpretovať Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Majú tiež tendenciu vychádzať v ústrety a vyhľadávať informáciu pre občanov. Podobne sa tiež zlepšila kvalita internetových stránok. Avšak dostať sa k povereným úradníkom znamená prekonať bariéru podstatne menej informovaných “informátorov” či vrátnikov pri vstupe do budovy ministerstva. Taktiež pri komplikovanejších otázkach, kedy odpovede vypracovávajú odborní úradníci (a nie úradníci pre styk s verejnosťou), je zreteľne vidieť pokles ochoty korektne informovať.

Základné zistenie teda hovorí, že Zákon o slobodnom prístupe k informáciám nepriniesol zásadný zlom v činnosti inštitúcií, ale len zlepšenie. Bežní úradníci naďalej pracujú tradičným spôsobom a neprejavujú veľkú ochotu poskytovať informácie. Inštitúcie ako celok zanedbávajú aktívnu prezentáciu. Vo vstupných priestoroch stále občania nájdu len málo použiteľných informácií a vrátnici stále nie sú školení , aby prezentovali občanom aktívne zverejnené informácie. Dokonca aj ochota úradníkov zodpovedných za styk s verejnosťou klesá pri opakovaných dožiadaniach a majú tendenciu hodnotiť na infozákon kriticky, namiesto toho, aby sa snažili o jeho čo najlepšie a korektné uplatňovanie. Ale prínos Zákona o slobodnom prístupe k informáciám je zjavný, a nemal by sa pri hodnotení činnosti štátnej správy prehliadať.

Úlohou zákona o slobodnom prístupe k informáciám bolo účinne a intenzívne napomôcť premene našej štátnej správy na skutočne modernú, ktorá reaguje na podnety občanov a považuje za svoj hlavný zmysel zlepšovanie kvality života. Infozákon má za úlohu jednak odkryť nedostatky a má sa stať aj dôležitým nástrojom zlepšovania samotnej štátnej správy.